O Vire

Ostrov Vir (taliansky názov Puntadura) leží v severnej časti súostrovia Zadar a je vzdialený približne 25 km od tohto dalmatínskeho mesta. S pevninou ho dnes spája most, takže nie je závislý na lodiach, trajektoch a iných prostriedkoch námornej dopravy. Most bol postavený v 70. rokoch 20. storočia a má 11 stĺpov. Vir je malý ostrov s rozlohou približne  22,5 km², pričom jeho  4500 obyvateľov býva  v troch osadách s názvom Vir, Lozice a Torovi.

Podľa doteraz zistených objavov  z najstarších nálezísk v Punt Rastavca je zrejmé, že Vir bol osídlený už v dobe kamennej. V minulosti bol najčastejšie závislý od neďalekého mestečka Nin, vzdialeného od neho 15 km. V súčasnosti je ostrov Vir samostatnou obcou podobne ako aj neďaleký ostrovček Školjič. 

Celková dĺžka pobrežia ostrova  Vir je 38 km. Najvyšší bod ostrova sa nachádza na kopci Barbenjak (vidikovac Bandira) s nadmorskou výškou 115 m.
Klíma ostrova je typicky stredomorská. Zvláštnosťou je silný vplyv severovýchodného vetra s názvom BURA, fúkajúceho najmä počas zimy. V menšom rozsahu fúka vietor aj z juhu,  vtedy mu hovorime JUGO. Stredomorské podnebie ovplyvňujú aj zrážky. Dažde v lete sú veľmi zriedkavé. Rozšírené sú najmä v neskorú jeseň a v zimnom období. Počet slnečných hodín na ostrove za kalendárny rok je v priemere 2450, čo je necelých 300 slnečných dní ročne.

Lesy ostrova Vir
Už v 17. storočí bol Vir takmer celý pokrytý lesmi. Následným intenzívnym rúbaním a pálením za účelom vytvárania pastviny pre dobytok a využitia  dreva, lesy na Vire pomaly mizli. Pred II.  svetovou vojnou lesy na ostrove neboli takmer vôbec. V období po vojne, v dôsledku zníženia chovu dobytka, sa lesný porast a s tým súvisiace rastliny a živočíchy začali obnovovať. V súčasnej dobe je  väčšina zachovaná v severozápadnej časti ostrova. Zo stromového porastu sú tu zastúpené väčšinou duby, cezmína ostrolistá, smrek, sparcium a ostružina. V druhej polovici 20. storočia obyvatelia Viru začali vysádzať borovice, ktoré teraz pokrývajú väčšinu zalesnených oblastí ostrova. Zo stredomorských kultúr sú všadeprítomné vínna réva a figovník. V poslednej dobe na ostrove už rastú aj význame olivové sadenice, ktoré tu v minulosti neboli intenzívne pestované predovšetkým kvôli silným vetrom.


Virský most
Most
, spájajúci Vir s pevninou, je najvýznamnejšou stavbou na ostrove. Je to jeden z najdlhších mostov svojho druhu postavených v tejto časti Jadranu. Prepojením ostrova Vir s pevninou bola odstránená jeho závislosť na lodnom spojení a výrazne sa zlepšila komunikácia ostrova s okolitým svetom. Toto spojenie malo vplyv na ďalší  rozvoj ostrova Vir. Stavanie mosta Vir začalo v roku 1974 a ukončené bolo  o dva roky. Most, ktorý je nesený deviatimi betónovými stĺpmi a ďalšími dvoma v móle na konci mosta, je  dlhý 378 metrov. 

Pamiatky Viru

Kaštelina, benátska pevnosť, ktorá sa nachádza v oblasti ostrova s názvom Kozjak, je jednou z najznámejších pamiatok ostrova Vir. Vybudovaná bola pravdepodobne na začiatku 17. storočia benátskymi vojskami  z dôvodu ochrany obyvateľov mesta Nin a Vir pred útokmi Turkov smerujúcich do tejto oblasti. Časť tohto opevnenia sa zachovala dodnes. Na fasáde pevnosti Kaštelina ešte stále vidno erby tých  benátskych rodín, ktoré aj neskôr mali na  Dalmáciu veľký vplyv a vo významnej miere riadili tento región. Na severnej veži Kašteliny je zachovaný čiastočne poškodený okrídlený lev - symbol Benátskej republiky. Rekonštrukcia tejto pevnosti sa uskutočnila od mája roku 2001 do apríla roku 2002.

Farský kostol svätého Jurja bol postavený v roku 1845 na základoch starej rovnomennej cirkvi pochádzajúcej z obdobia 12. alebo 13. storočia. Kostol je jednoloďový, pričom sa  vedľa neho nachádza kamenná zvonica postavená v roku 1937 alebo 1938. Vrchol zvonice bol počas II. svetovej vojne zničený a  následne obnovený po roku 1959.

Kostol svätého Ivana Krstiteľa obdĺžnikového tvaru v romantickom štýle bol postavený v 13. alebo 14. storočí. V minulosti mal funkciu farského kostola. Reštaurovanie a ochrana Kostola svätého Ivana Krstiteľa pod odborným dozorom Inštitútu pre ochranu kultúrnych pamiatok bol zrealizované v rokoch 1996-1998, kedy bola pristavená  takzvaná praslica so zvonom.

Kostolík svätého Mikuláš je posvätný objekt, zachovaný iba v základoch, ktorého výstavba sa datuje do 13. alebo 14. storočia. Viac sa o ňom dozvieme potom, ako budú riadne preskúmané jeho pozostatky.

0