O Vire

Ostrov Vir (taliansky názov: Puntadura) leží v severnej časti súostrovia Zadar, a je približne 25 km vzdialený od tohto dalmatínskeho mesta. S pevninou ho dnes spája most, takže nie je závislý len na lodiach, trajektoch a iných prostriedkoch námornej dopravy. Most bol postavený v 70. rokoch 20. storočia, a má 11 stĺpov. Vir je malý ostrov a zaberá asi 22,5 km², a jeho 4500 obyvateľov je rozdelených do troch osád: Vir, Lozice a Torovi.

Vir bol počas histórie najčastejšie závislý na neďalekom mestečku Nin (vzdialený iba 15 km), a dnes je samostatnou obcou, ktorá zahŕňa celý ostrov so svojimi tromi osadami, rovnako ako aj neďaleký ostrovček Školjić. Historicky bol Vir osídlený od dávnych čias. Najnovšie objavy hovoria, že to bolo už v dobe kamennej, a najstaršie náleziská boli nájdené v Punt Rastavca.

Celková dĺžka pobrežia Viru je 38 km, zatiaľ čo najvyšší bod ostrova je na kopci Barbenjak (vidikovac Bandira) s 115 m nadmorskej výšky.
Pokiaľ ide o klímu,je to typický stredomorský ostrov. Zvláštnosťou je silný vplyv severovýchodného vetra, BURA, ktorý fúka najmä počas zimy, a v menšom rozsahu aj z juhu vtedy mu hovorime JUGO. Stredomorské podnebie ovplyvňuje aj zrážky. Dažde sú rozšírené v zime, hlavne v neskorej jeseni, zatiaľ čo v lete sú veľmi zriedkavé. Počet slnečných hodín za rok je v priemere 2450, čo je o niečo menej ako 300 slnečných dní ročne.

Lesy ostrova Vir
Už v 17. storočí bol Vir takmer úplne pokrytý lesmi. Intenzívnym rúbaním a pálením, za účelom vytvárania pastviny pre dobytok, a využiteľnosti dreva, lesy na Vire pomaly mizli. Pred druhou svetovou vojnou ich takmer nebolo. V období po vojne, v dôsledku zníženia chovu dobytka, sa rastlinná ríša pomaly vracala, a väčšina je zachovaná na severozápadnej časti ostrova. Väčšinou sú to duby, a z iných cezmína ostrolisna, smrek, sparcium a ostružina.
V druhej polovici 20. storočia obyvatelia Viru začali vysádzať borovice, ktoré teraz predstavujú väčšinu zalesnených oblastí ostrova. Zo stredomorských kultúr sú všadeprítomné vínna réva a figovník. Až v poslednej dobe rastú na význame aj olivové sadenice, ktoré v minulosti neboli intenzívne pestované, predovšetkým kvôli silným vetrom.

Virsky most
Most, ktorý spája Vir s pevninou je určite najvýznamnejšou stavbou na ostrove. Pripojením Viru s pevninou zmizla závislosť na lodných linkách a výrazne sa zlepšila komunikácia ostrova so zvyškom sveta. Komunikačné spojenie priamo malo vplyv na smer ďalšieho vývoja mesta Vir. Stavanie mosta Vir začalo v roku 1974, a v plnej prevádzke bol o dva roky neskôr. Je to prístavný most dĺžky 378 metrov, ktorý nesie deväť betónových stĺpov a ďalšie dva v móle na konci mosta. Je to jeden z najdlhších mostov svojho druhu postavených v tejto časti Jadranu.

Pamiatky Viru

Kaštelina je jednou z najznámejších pamiatok ostrova Vir, je to benátska pevnosť, ktorá sa nachádza v oblasti zvanej Kozjak. Tento opevňovací objekt bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený na začiatku 17. storočia. Benátske vojska  ju postavili z dôvodu ochrany obyvateľov mesta Nin a Vir od útoku Turkov, ktorí v tom čase smerovali do tejto oblasti. Časť tohto opevnenia sa zachovala dodnes. Na fasáde pevnosti Kaštelina sa zachovali erby týchto  benátskych rodín, ktoré aj neskôr mali na  Dalmáciu veľký vplyv a vo významnej časti riadili tento región. Na severnej veži je zachovaný no čiastočne poškodený okrídlený lev, symbol Benátskej republiky. Rekonštrukcia tejto pevnosti sa uskutočnila v období od mája 2001 do apríla 2002.

Farský kostol svätého Jurja bol postavený v roku 1845 na základoch starej rovnomennej cirkvi, ktorá pochádza z doby okolo 12. alebo 13. storočia. Tento kostol je jednoloďový, a vedľa neho sa nachádza kamenná zvonica, ktorá bola postavená v roku 1937 alebo 1938. Vrchol zvonice bol zničený v druhej svetovej vojne, ale bol obnovený po skončení - 1959.

Kostol svätého Ivana Krstiteľa bol postavený v 13. alebo 14. storočí v romantickom štýle obdĺžnikového tvaru. Pred postavením dnešného kostola svätého Juraja mal funkcie farského kostola. Reštaurovanie a ochrana kostola svätého Ivana Krstiteľa, pod odborným dozorom Inštitútu pre ochranu kultúrnych pamiatok, bola oznámená v rokoch 1996-1998, kedy bola pridaná, takzvaná praslica so zvonom.

Kostolík svätého Mikuláš je posvätný objekt, ktorý je zachovaný iba v základoch, a jeho výstavba sa dátuje v 13. alebo 14. storočí. Viac sa o ňom dozvieme po tom, ako budú riadne preskúmané pozostatky.